Byť utečencom vyžaduje odvahu.
Kto je utečenec?Utečenec je osoba, ktorá sa nachádza mimo svojej krajiny pôvodu a má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných, politických dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom k týmto
obavám nemôže, alebo nechce využiť ochranu svojej krajiny.
Všeobecne platná definícia utečenca je daná Dohovorom OSN z r. 1951 o právnom postavení utečencov. Dohovor o právnom postavení utečencov bol prijatý v Ženeve a je to univerzálny medzinárodný nástroj ochrany utečencov. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že spĺňa definíciu utečenca v ňom uvedenú. Slovo utečenec je teda pojmom medzinárodného práva verejného a označuje osobu v špecifickej situácii, ktorej medzinárodné právo priznáva osobitnú ochranu a špeciálne postavenie.
Medzinárodné právo
Medzinárodný dohovor na ochranu utečencov existuje preto, že po druhej svetovej vojne štáty pochopili, že musia do budúcnosti upraviť situáciu osôb, ktoré sa stanú utečencami. Vo všeobecnosti každého človeka chráni štát, kde je doma, kde má štátne občianstvo. Utečenca však štát nedokáže ochrániť, pretože ho buď prenasleduje sám, alebo neovláda územie na ktorom ho niekto prenasleduje, alebo je krajina vo vojne. V situácii utečenectva, keď človek uteká pred prenasledovaním, nemá teda ochranu svojho štátu a zároveň by bez Dohovoru neexistoval žiaden právny vzťah, na základe ktorého by utečenca mal ochrániť iný štát (do ktorého vstupuje). Dohovor hovorí o tom, aké základné práva musia štáty utečencom poskytnúť.
Základné práva utečenca sú:
- Právo na uznanie za utečenca (právo na azyl): Uznanie za utečenca je deklaratórny akt, teda človek sa nestáva utečencom uznaním, ale automaticky tým, že splní podmienky Dohovoru a štáty túto skutočnosť len uznávajú, z čoho vyplýva právo človeka byť uznaný za utečenca akonáhle splní podmienky Dohovoru (u nás nazývané aj právo na azyl)
- Právo na prístup k azylovému konaniu v ktorom sa určí, či je niekto utečenec
- Princíp netrestania za neoprávnené prekročenie hranice (čl. 31 Dohovoru)
- Princíp non-refoulement (čl. 33 Dohovoru a v Európe aj čl. 3 EDĽP) : ochrana pred znovu navrátením do situácie, kde by bol utečenec ohrozený prenasledovaním – nikto nesmie byť do takejto situácie vrátený.
- Právo na zlúčenie rodiny (jednota rodiny) , ktoré sa vzťahuje len na najbližších príbuzných – otec/matka v prípade detí, resp. manžel/manželka. Medzinárodné právo uznáva, že utečenec má právo na to, aby rovnaké postavenie získali aj jeho najbližší príbuzní a aby s nimi mohol pokojne a bezpečne žiť v novej krajine.
Práva a povinnosti utečencov na Slovensku, azylové konanie a integráciu utečencov upravuje zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pozrite si video o tom, ako sa v azylovom konaní overuje, či utečenec nie je nebezpečenou osobou:
Pomoc utečencom vo svete:
Nikto neuteká dobrovoľne a nikto si dobrovoľne nezvolí, že chce byť utečencom. Situácia utečenectva je ťaživá pre človeka, o ktorého život, zdravie a slobodu ide, ale aj pre štáty, ktoré sa utečencom snažia pomôcť a samozrejme aj pre krajiny, z ktorých utečenci utekajú a kde je často vojna, teror a násilie.
Prvoradé pri pomoci utečencom je zaistenie ich bezpečia a základnej ľudskej dôstojnosti – teda, že majú prístrešie, vodu, jedlo, ošatenie, prístup k zdravotnej starostlivosti.
Ak však kríza alebo vojna trvá dlho, nastupuje otázka, ako zmysluplne týmto ľuďom umožniť pokračovať ďalej ich v životoch, keďže ľudský život sa útekom nezastaví a človek nežije vo vzduchoprázdne. V súčasnosti vo svete žije najviac utečencov v mestách a čoraz menej ich žije v utečeneckých táboroch. Tomu sa prispôsobujú aj stratégie pomoci.
Dlhodobý trend vo svete je, že čoraz viac ľudí na úteku zotrváva v situácii pretrvávajúceho utečenectva dlhé roky, bez vyriešenia svojej situácie. To spôsobuje vážne spoločenské, osobné aj ekonomické problémy. Situáciu pretrvávajúceho utečenectva UNHCR definuje ako situáciu kedy minimálne 25 tisíc utečencov z jednej národnosti zotrváva 5 a viac rokov v situácii utečenectva. Ku koncu roku 2015 bolo v takejto situácii až 41% utečencov, ktorí žijú v 27 krajinách. Niekotrí z nich žijú v tejto situácii priemerne viac ako 20 rokov. Najväčšou skupinou sú Afgánski utečenci, ktorí ako utečenci žijú v Iráne a Pakistane viac ako 30 rokov, bez možnosti stať sa občanmi hostiteľskej krajiny a bez možnosti návratu do bezpečia.
Riešenia pre utečencov:
Zlúčenie s rodinou: základným právom každého utečenca a utečenkyne je zlúčenie so svojimi najbližšími, s rodinou. Pre rôzne bariéry to môže byť aj proces trvajú mesiace, či roky, preto je dôležité, aby štáty čo najviac túto procedúru zjednodušili.
Lokálna integrácia: najviac utečencov zostáva v krajinách, ktoré susedia so zónou konflitku. Cieľom je, zapojiť ich čo najviac do života v krajine tak, aby sa stali plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, naučili sa jazyk, zamestnali sa, či chodili do školy. Podľa UNHCR, za posledných 10 rokov sa 1,1mil utečencov na svete stalo občanmi krajiny azylu.
Dobrovoľný návrat: v prípade, ak to podmienky v krajine, odkiaľ utečenci utiekli, dovoľujú, utečenci sa vracajú domov, do svojich krajín. Často im v tom pomáhajú rôzne organizácie, ktoré im poskytujú pomoc a podporu v ťažkých začiatkoch.
Presídlenie:
Presídľovanie je proces pomoci utečencom prostredníctvom ich priameho presídlenia z krajiny prvého azylu, do krajiny, ktorá im poskytne nový domov. Presídľovanie je nástroj, ktorý štáty používajú už od druhej svetovej vojny, aby odbremenili štáty, do ktorých prichádza najviac utečencov napríklad z dôvodu, že bezprostredne susedia s vojnovými zónami. Štáty väčšinou spolupracujú s UNHCR, ktoré vyberie utečencov – kandidátov na presídlenie a odporučí ich prijatie konkrétnemu štátu. Tento štát prostredníctvom svojich zamestnancov s nimi vykoná pohovory, preverí ich a podľa výsledku im následne ponúkne presídlenie na svoje územie, kde začnú nový život. Presídľovanie sa používa najmä preto, aby bola v medzinárodných vzťahoch rovnováha, aby sa štáty odbremenili a aby sa pomohlo najviac zraniteľným ľuďom na úteku. Ide o to, že štáty, ktoré susedia s krajinami, kde je vojna alebo iná humanitárna katastrofa, musia spravidla čeliť príchodu veľkého počtu ľudí na svoje územie, čo zaťažuje ich spoločnosť a verejné zdroje. Aby im iné štáty pomohli, rozdelia si medzi seba časť utečencov. Zároveň tak pomáhajú aj samotným utečencom – pre mnohých z nich nie je možné ostať v krajine prvého azylu, lebo môže ísť o osoby, ktoré sú aj tam ohrozené (napríklad príslušníci rôznych menšín), alebo nemajú nádej na lepšiu budúcnosť (lebo ich deti nemôžu napríklad chodiť do školy).
UNHCR odhaduje, že presídlenie potrebuje aktuálne asi 10% svetových utečencov. Najviac miest pre presídlenie utečencov ponúka USA, Kanada, Austrália ale aj krajiny ako Švédsko. Napriek tomu sa však každoročne presídlenie umožní len pre menej ako 1% utečencov vo svete.
Pre rok 2017 UNHCR predpokladá, že presídlenie bude potrebovať 1 190 000 ľudí, až 40% z nich majú byť miesta pre sýrskych utečencov. V roku 2015 boli najčastejšími dôvodmi pre presídlenie – potreba ochrany, utrpenie traumy a násilia, alebo nedostatok možností pre trvalé riešenie v konkrétnej krajine, či riziko pre ženy a dievčatá. Celkovo bolo v r. 2015 presídlených s pomocou UNHCR 81 893 ľudí, pôvodom najmä z Mjanmarska, Sýrie a Konga. Títo ľudia sa v čase presídlenia nachádzali najmä v Malajzii, Turecku a v Libanone a odcestovali najmä do USA, Kanady a Austrálie.
Viac o utečencoch, migrácii a azylovom konaní si môžete pozrieť v našom elearningu.
Ďalšie čítanie o utečenecoch nájdete aj v seriáli "Utečenci a migrácia: Dojmy a pojmy", ktorý pripravuje riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová v spolupráci s Euractiv.sk
V prílohe si môžete stiahnuť krátky popis azylového konania na Slovensku.
Liga za ľudské práva aktuálne realizuje projekt "Právna poradňa pre azyl" ktorého náplňou je poskytovanie bezplatnej a odbornej právnej pomoci žiadateľom o azyl. Projekt trvá od od 04.11.2016 do 31.10.2019 a je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí. Viac sa o ňom dočítate v časti "Aktuálne projekty".