Podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície P PZ ku koncu júna 2020 žilo na Slovensku niečo vyše 150 tisíc migrantov, pričom vyše 90 tisíc z nich pochádzalo z krajín mimo Európskej únie.
.png)
Týchto 90 tisíc sa na Slovensku usadilo zhruba nejako takto. Aj podľa cudzineckých štatistík, aj podľa radov na Regrútskej ulici, kde je cudzinecká polícia, vidieť, že do Bratislavy je blízko zo všetkých kútov sveta. Odhadom, vyše 10 % obyvateľov hlavného mesta tvoria cudzinci.
.png)
Do Košíc a do Prešova majú blízko najmä Ukrajinci, ktorí tvoria najpočetnejšiu komunitu, takmer 40 tisíc cudzincov, čo je takmer polovica všetkých cudzincov z tretích krajín. Druhá najpočetnejšia skupina sú Srbi a tretia Vietnamci.
.png)
Čo ich na Slovensko láka? Práca, podnikanie, pobyt zahraničných Slovákov, zlúčenie rodiny, štúdium. Najčastejším dôvodom je práca, ku koncu roka 2020 pracovalo na Slovensku 24 tisíc cudzincov z tretích krajín.
.png)
Špecifickou podmnožinou migrantov sú utečenci. Utečencom je ten, kto zo svojej krajiny musel odísť nedobrovoľne kvôli prenasledovaniu alebo vojnovému konfliktu. Na rozdiel od ostatných migrantov, utečenci to majú ťažšie, nemali čas sa na svoju cestu pripraviť, často nemajú ani len doklady totožnosti, nie to ešte víza alebo nostrifikované doklady o vzdelaní. Nemajú ochranu svojej krajiny a preto potrebujú osobitnú pomoc od hosťovského štátu. Ako to vyzerá na Slovensku s nimi?
Za rok 2020 požiadalo na Slovensku o azyl 282 cudzincov, pričom 38 z nich dostalo niektorý druh medzinárodnej ochrany. Ku koncu kona 2020 žilo na Slovensku celkom 406 osôb s niektorou z foriem medzinárodnej ochrany, čo nepredstavuje ani pol percenta z celkového počtu všetkých cudzincov žijúcich na Slovensku.
Viac informácií k migrácii a azylu nájdete v dokumentoch na stiahnutie nižšie.
Infografiky k štatistikám migrácie a azylu na Slovensku k 31.12.2020 sme pripravili v rámci projektu KapaCITY, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
