Klimatickí migranti – fakty a pojmy

Utečenci sú v medzinárodnom práve chránení Dohovorom OSN o právnom postavení utečencov z r. 1951. Podľa Dohovoru, utečencom je len tá osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo z dôvodu politickej príslušnosti. No ohrozenie klimatickou zmenou sa v Dohovore nenachádza, preto v súčasnosti nemôžeme hovoriť o klimatických utečencoch, keďže medzinárodné právo takýto pojem nepozná. O utečencoch si môžete prečítať viac tu.

Správnejšie je tak používať slovo „klimatickí migranti“, teda ľudia, ktorí sa musia sťahovať z dôvodov zmeny klímy. Viac o používaní správnych slov v migračnej a azylovej téme nájdete tu. Treba tiež zdôrazniť, že v súčasnosti je klimatická migrácia najmä problémom vnútroštátnym – to znamená, že ľudia, ktorí sú ovplyvnení zmenou klímy sa dnes ešte stále sťahujú najviac v rámci hraníc svojich vlastných štátov, neprekračujú hranice a nežiadajú o ochranu iné krajiny. Preto je dôležité, aby štáty pri prijímaní politík naďalej prioritizovali preventívne riešenia, ktoré zabránia ďalšiemu zhoršeniu situácie.

Napriek tomu, že medzinárodné právo nepozná zmenu klímy ako dôvod pre uznanie postavenia utečenca, v niektorých prípadoch už dnes pozorujeme súvislosť medzi negatívnymi dosahmi klimatickej zmeny a vyvolaním alebo zhoršovaním existujúcich konfliktov. V takomto prípade, ak  existuje súvislosť medzi dôvodmi, ktoré prinútia ľudí utiecť a zhoršovaním životného prostredia, už aj
UNHCR, ako aj Globálny kompakt o utečencoch uznávajú, že takéto kombinované dôvody – v teórii nazývané dynamický nexus – môžu spadať pod dôvody pre uznanie utečenca podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov. To však rieši situáciu len menšej časti dnešných a budúcich environmentálnych migrantov.

Preto sa témou globálnej klimatickej migrácie zaoberá najmä Globálny kompakt o migrácii. Ten zdôrazňuje najmä význam opatrení na zmiernenie a vyrovnanie sa s dosahmi klimatickej krízy tak, aby sa minimalizovali spúšťače environmentálnej migrácie vrátane spolupráce krajín pri hľadaní riešení pre tých, ktorí budú nútení opustiť domovy.

Pre súčasných aj budúcich klimatických migrantov je dôležité, aby sa štáty zamerali predovšetkým na preventívne opatrenia. V prípade ľudí, ktorí sa budú musieť sťahovať aj mimo svojho štátu, je však potrebné využiť všetky legálne možnosti pre to, aby sa mohli bezpečne presťahovať. Patria sem rôzne typy dočasnej ochrany, humanitárnych víz, povolení na pobyt, alebo bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd.