Prvé stretnutie s cudzincami v Trnave sa konalo 6. mája, prilákalo viac ako 40 účastníkov, prepojilo mesto s cudzincami, ale odhalilo aj viaceré výzvy, s ktorými sa treba zaoberať.
Zhrnutie
Liga za ľudské práva, Marginal, CVEK a Nadácia Milana Šimečku zorganizovali v rámci projektu KapaCITY 6. mája prvé stretnutie s cudzincami o živote v Trnave. Stretnutie podporilo aj Mesto Trnava a priamo sa ho zúčastnili zamestnankyne sociálneho odboru, Jana Žišková a Monika Trubačová.Išlo o prvé stretnutie s cieľom zaujať cudzincov žijúcich v Trnave a hovoriť s nimi o ich integrácii v meste. Zúčastnilo sa ho viac ako 40 ľudí.
V prvej časti sme predstavili výskum o situácii v Trnave, ktorý vypracoval CVEK a ktorý mapuje oblasť migrácie a integrácie v meste a tiež informácie o tom, čo je samospráva a aké úlohy plní mesto a kraj. Prítomní cudzinci a cudzinky mohli vyplniť anonymný dotazník o integrácii v meste. Formálnu časť sme uzavreli takmer hodinu trvajúcou diskusiou o otázkach a problémoch, s ktorými sa cudzinci v meste stretávajú.
Informácie z dotazníka o integrácii
Prostredníctvom dotazníka sme počas stretnutia získali odpovede na niektoré otázky týkajúce sa integrácie v meste. Ide zatiaľ len o veľmi predbežné výsledky, ktoré nemajú reprezentatívny význam, avšak zverejňujeme ich na ilustráciu toho, s čím sa potýkajú cudzinci žijúci v meste Trnava. Potom, čo získame viac odpovedí, budeme môcť tieto predbežné zistenia upraviť a sformulovať z nich závery.
Stretnutia sa zúčastnili cudzinci žijúci v Trnave dlhšie, ktorí sú už zrejme integrovaní do miestneho života, ale aj ľudia, ktorí prišli do mesta žiť len nedávno. Polovica z tých, čo vyplnila dotazník, žije v meste viac ako 8 rokov, ale ďalší sa prisťahovali len v priebehu uplynulých dvoch rokov.
Medzi pozitíva života v meste zaraďujú cudzinci najmä veľkosť mesta, pokoj a tiež blízkosť k Bratislave a viedenskému letisku.
Na druhej strane, cudzincov trápia zvyšujúce sa ceny a jazyková bariéra pri kontakte s inštitúciami a poskytovateľmi služieb (polícia, lekári, ale iní obyvatelia mesta). Odpovede naznačujú, že jazyková bariéra, vrátane ťažkostí pri osvojovaní si slovenčiny, ale aj bytová otázka sú najväčšie výzvy, s ktorými sa cudzinci v meste pasujú. Okrem toho boli spomenuté aj nízky zárobok, ťažkosti pri nadväzovaní priateľstiev, vnímaný rasizmus v školách, chladné počasie počas zimných mesiacov a komunikácia s políciou, ako problémy, s ktorými sa cudzinci v meste snažia vysporiadať. Množstvo z týchto problémov bolo spomenutých aj následne počas diskusie.
Konkrétne opatrenia pre integráciu cudzincov v meste
(ako vyplynuli z diskusie s účastníkmi)
Počas záverečnej diskusie s účastníkmi stretnutia sme sa snažili identifikovať konkrétne opatrenia, ktoré sú dôležité pre integráciu cudzincov v meste.Opakovane bola spomínaná jazyková bariéra, ktorá bráni úplnej integrácii do života v meste a tiež nedostatok informácií v angličtine, ktoré by cudzincom pomáhali zorientovať sa, kým sa naučia po slovensky.
Cudzinci žijúci v meste by uvítali viac príležitostí pre multikultúrne akcie, ako napríklad jazykové kaviarne, ktoré by im poskytli možnosť zoznámiť sa s miestnymi. Viacerí spomenuli bytovú otázku a zjednodušenie prístupu k bývaniu.
Účastníci navrhujú zriadenie online platformy s odporúčaniami pre cudzincov žijúcich v Trnave.
Konkrétne výzvy a návrhy na opatrenia:
- Jazyk – ako veľký problém sa ukazujú nedostatočné množstvo kurzov slovenského jazyka, ktoré by cudzincom umožnili osvojiť si jazyk. V tejto súvislosti sa diskutovalo o možnostiach samosprávy pri organizovaní takýchto kurzov.
- Aj druhá diskutovaná otázka sa týka osvojenia jazyka, tentoraz v súvislosti s deťmi cudzincov v školách. V meste a jeho okolí žije množstvo cudzincov, ktorí majú školopovinné deti a zdôrazňovali absenciu dostatočného vzdelávania týchto detí v slovenčine tak, aby sa im umožnilo čo najskôr jazyk zvládnuť a zaradiť sa plnohodnotne do školského procesu. Aj tu sa diskutovala možnosť zapojenia samosprávy.
- Uznávanie diplomov a kvalifikácii. Táto oblasť bola tiež identifikovaná ako problematická, najmä s pohľadu nejednotnosti a nejednoznačnosti pravidiel .Táto oblasť však musí byť komunikovaná so štátnymi orgánmi.
- Veľká pozornosť bola venovaná získavaniu štátneho občianstva. Cudzinci sa sťažujú na chýbajúce okruhy otázok a podmienok pre zvládnutie testu ovládania slovenského jazyka a testu o reáliách Slovenska. Neexistujú publikované pravidlá, odporúčané učebnice, alebo kurzy, ktoré by cudzincov na preskúšanie pripravili, takisto neexistuje možnosť uznania už dosiahnutých skúšok alebo certifikátov zo slovenčiny. To vytvára neistotu a nejasnosť celého konania. Cudzinci zdôraznili, že je nevyhnutné určiť jasné pravidlá a poskytovať informácie týkajúce sa týchto skúšok.
- Cudzinci opakovane poukázali na absenciu informácií vo svetovom jazyku (ideálne angličtina) pokiaľ ide o webstránky štátnych organizácií a ministerstiev. To cudzincom tu žijúcim znemožňuje a sťažuje orientáciu v slovenskom systéme.
- Diskutovala sa aj webstránka Mesta Trnava, ktorá tiež neposkytuje informácie v cudzom (svetovom , ideálne anglickom) jazyku pre cudzincov žijúcich v Trnave, iba pre turistov. Cudzinci navrhujú zlepšenie tejto situácie a zamestnanci samosprávy vyjadrili presvedčenie, že práve výstupom projektu KAPACITY by mohli byť konkrétne opatrenia zamerané na riešenie pomenovaných problémov.
Projekt KapaCITY - podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.